Fotografia

FOTO TVORBA

 

Podporujeme záujem širokej verejnosti o fotografovanie, verejnou prezentáciou na výstavách a súťažiach vytvárame podmienky na vzájomnú konfrontáciu a zhodnotenie výsledkov tvorby z oblasti fotografie, filmu a videa.

 

PONÚKAME:

 

  • Pre neprofesionálnych fotografov ponúkame postupové súťaže
  • Semináre na jednotlivé témy z oblasti analógovej a tiež digitálnej fotografie
  • Autorské prehliadky a prezentácie tvorby pozvaných fotografov z celého Slovenska
  • Konzultácie a hodnotenia prinesených fotografií
  • Odborno-poradenská činnosť pri organizovaní výstav a výbere prác na tieto výstavy
  • Workshopy – tvorivé dielne v oblasti fotografie
  • Pravidelné stretnutia amatérskych fotografov v rámci fotoklubu
  • Metodicko-odborné podujatia
  • Prehliadky, súťaže, festivaly regionálne a medzinárodné
  • Organizovanie výstav – okresných aj medzinárodných - autorské aj kolektívne

 

 

 

 

 

 

 

CESTA ZA VÝSTAVAMI  - BUDAPEŠŤ, 12.11. 2011

 

Maďarské národné múzeum, Budapešť

1. Výstava roka 2011 ANDRÉ KERTÉSZ , názov výstavy:  Retrospektíva
André Kertész (* 2. júla 1894 Budapešť, Rakúsko-Uhorsko – † 28. september 1985 New York City, Spojené štáty) bol významný americký fotograf maďarského pôvodu, ktorý pôsobil vo Francúzsku a neskôr tiež v Spojených štátoch. Prispel významne ako predstaviteľ avantgardy, priekopník fotografickej kompozície a svojim úsilím pri vytváraní fotoesejí, živých reportáží, sociálne ladených snímok a ako vojnový fotograf.
Už na počiatku svojej dlhej kariéry používal neortodoxné uhly záberu a neuznával kompromisy vo svojom osobitom fotografickom štýle, čo predchádzalo neskoršiemu širšiemu uznaniu. Sám Kertész však ani na sklonku svojho života necítil svetové uznanie, ktoré by si podľa seba zaslúžil. Bol a v súčasnosti stále je uznávaný ako významná osobnosť fotožurnalizmu a fotografie ako celku. Kertész bol fotografický samouk a jeho skoršie práce boli vytláčané v novinách a časopisoch. Počas svojho života stále publikoval, aj keď za svoju prácu prestal brať honorár. Krátko pôsobil v prvej svetovej vojne a v roku 1925 sa i proti vôli svojej rodiny odsťahoval do Paríža. Tam sa podieľal na umeleckej aktivite prisťahovalcov a tiež hnutí Dada. Dosiahol tiež komerčný úspech a úspech u kritikov. Bezprostredná hrozba druhej svetovej vojny ho donútila opäť emigrovať, tentokrát do Spojených štátov. V USA bol jeho život ešte ťažší a svoju kariéru musel od základov vybudovať znova. Podstúpil roztržky  s niekoľkými redaktormi, o ktorých si myslel, že nechcú uznať jeho prácu. V 40. a 50. rokoch prestal pracovať pre časopisy a začal získavať väčší medzinárodný úspech.
S fotografickým prístrojom rád experimentoval, významným prvkom jeho tvorby bolo používanie moderných výrazových prostriedkov ako napríklad nadhľad, podhľad, natočenie kamery alebo detail. Niektoré súbory vytváral vo výtvarnom pojatí, iné spájal s rôznymi poetickými súvislosťami. Cez mnohé medzinárodné ocenenia, ktoré získal v priebehu niekoľkých rokov, Kertész stále ťažko prijímal nedostatočné docenenie spoločnosti.
Po väčšinu svojej kariéry bol Kertész označovaný ako „neznámy vojak“, ktorý pracoval v zákulisí fotografie. Aj tak sa našlo niekoľko málo jedincov a inštitúcií, ktorí jeho prácu oceňovali.
Kertész sa s nedostatočným svetovým uznaním ťažko zmieroval a stále vynakladal všetko svoje úsilie, aby bol verejnosťou prijatý (hoci už dostal celý rad fotografických ocenení a prvých miest). Aj keď sa v roku 1927 stal prvým fotografom, ktorý mal samostatnú výstavu, prehlásil, že prvé pozitívne recenzie jeho práce sa objavili až s výstavou v roku 1946 v Chicagskom Inštitúte umenia. Počas svojho pobytu v Amerike bol uvádzaný ako „dobre známy“ umelec, ktorý dokáže diváka svojou prácou zaujať, hoci jeho newyorské témy naháňali mnohokrát strach. Dokonca aj reprodukované práce, ktoré boli vytlačené po jeho smrti dostali dobré recenzie.

Kertészove snímky sú charakterizované predovšetkým využívaním svetla, sám autor povedal: „Píšem svetlom“. Nikdy neuvažoval nad „komentovaním“ vlastných motívov,ale skôr ich chcel zachytiť – to je často uvádzané ako dôvod, prečo bolo jeho dielo často prehliadané; svoje fotografie nikdy nespájal so žiadnou politickou agendou a nepropagoval žiadnu hlbšiu myšlienku, okrem jednoduchosti života. Otvorene sa vyhýbal politickým témam svojej doby, ako bola hospodárska kríza v 30. rokoch alebo španielska občianska vojna. S jeho osobným umeleckým cítením a nostalgickému tónu nadobúdajú Kertészove fotografie nadčasový význam, ktorý bol s definitívnou platnosťou uznaný až po jeho smrti. Na rozdiel od iných fotografov, Kertészovo dielo nazerá do jeho intímneho života, čo sa ukazuje aj chronologicky, alebo kde práve prebýval; napríklad mnoho jeho francúzskych fotografií bolo z kaviarne, kde trávil väčšinu svojho času čakaním na umeleckú inšpiráciu.
Dnes je Kertész často považovaný za otca fotožurnalistiky. Rad fotografov označuje jeho fotografie za inšpiratívne a Henri Cartier-Bresson o ňom na začiatku tridsiatych rokov povedal: „Všetci sme mu veľa dlžní.“
Na počesť André Kertésza bol pomenovaný kráter na planéte Merkúr.
Dom súčasných fotografov, Budapešť

2.Výstavná sála André Kertésza: MARKOVICS FERENC- názov výstavy Sedemdesiat päť+päť

3.Výstavná sála George Eastmana: CSORTOS SZABÓ SÁNDOR – názov výstavy Tajné záhrady

4.Výstavná sála Mai Manó Galéria: JUHÁSZ ORSOLYA – názov výstavy Prvá výstava

 

fotogaléria


 
Prehľad podujatí

               


    
Podrobnejšie info...