M. A. Levente Molnár

BRÍGAKÉRO DROM – CESTA UTRPENIA

Moje predošlé práce a fotografické projekty sa zameriavali na sakrálne témy a režírované biblické príbehy. V roku 2019 som vytvoril sériu nazvanú "Statio", v ktorej som spoločne s mladými ľuďmi zahral príbeh utrpenia Ježiša Krista. V roku 2022 som sa pustil do nového projektu s názvom "Brígakéro drom" a začal som sa venovať rómskej integrácii. V tomto projekte som sa zaoberal prieskumom rómskej náboženskosti, jej odhaľovaním a integráciou Rómov. Vzhľadom na komplexnosť rómskej integrácie a jej dôležitosť v spoločnosti, vzniklo niekoľko projektov s cieľom riešiť ju. Na základe skúseností možno považovať programy zamerané na kresťanskú vieru a evanjelizáciu za jedny z najúspešnejších. Dochádza k pozitívnym zmenám v životnom štýle jednotlivcov po ich obrátení, čo môže podporiť proces rómskej integrácie.

Môj výber témy bol motivovaný snahou podporiť a pomôcť integračnému procesu vytvorením fotografickej série, ktorá by zobrazovala aspekty rómskej kultúry, o ktorých väčšina spoločnosti doteraz málo vie. Pre úspešnú integráciu Rómov je nevyhnutné prijať obraz o sebe a iných, ktorý je formovaný vonkajšími faktormi. To nie je dôležité len pre samotných Rómov, ale aj pre okolitý svet. Bohužiaľ, väčšina sociálnych a tlačených médií neposkytuje túto pomoc rómskej komunite. Môj zámer je preto vytvoriť fotografie s podobným zameraním. Na týchto fotografiách chcem Rómov ukázať so znakmi ich vlastnej kultúry, ako sú farebné sukne a košele, v momente ich autentickej náboženskej skúsenosti. Uvedomme si, aký hlboký dojem môže zanechať séria fotografií na členoch menšiny, ktorí sú známi svojou vierou, poverami a obavami. Na týchto fotografiách sa oni sami, ich rodina a priatelia ocitajú v situáciách a životných príbehoch, ktoré sú dôležité pre celý svet.

BRÍGAKÉRO DROM – THE PATH OF SUFFERING

My previous work and photography projects have focused on sacred themes and staged biblical stories. In 2019, I created a series called "Statio" in which I acted out the story of the Passion of Jesus Christ with young people. In 2022, I started a new project called "Brígakéro drom" and began to work on the Roma integration. In this project, I was involved in researching Roma religiosity, its discovery and Roma integration. Due to the complexity of Roma integration and its importance in society, several projects have been created to deal with it. Experience shows that programmes focusing on Christian faith and evangelisation are among the most successful. There are positive changes in the lifestyle of individuals after their conversion, which can support the process of Roma integration.

My choice of theme was motivated by a desire to support and help the integration process by creating a series of photographs that would show aspects of Roma culture that most of society knows little about. In order to successfully integrate Roma, it is essential to accept an image of oneself and others that is shaped by external factors. This is important not only for the Roma themselves but also for the outside world. Unfortunately, most social and print media do not provide this help to the Roma community. My intention is therefore to create photographs with a similar focus. In these photographs, I would like to show the Roma with signs of their own culture, such as colourful skirts and shirts, in a moment of their authentic religious experience. We should be aware of the profound impact a series of photographs can have on members of a minority group known for their beliefs, superstitions and fears. In these photographs, they, their families and friends find themselves in situations and life stories that are important to the whole world.

Fotoklub Detva

História Fotoklubu Detva siaha ďaleko pred samotný vznik fotoklubu, pretože mnoho dobrých fotografov dávno predtým vytváralo klímu a živilo pôdu pre vznik organizovanej činnosti vo fotoklube. Rok 1979 a práve jeho 23. apríl bol akýmsi medzníkom, pretože odvtedy sa datuje oficiálny vznik organizovaného Fotoklubu pri Dome kultúry A.S. v Detve, ktorý bol v tom čase zariadením ZŤS Detva.
Až dodnes je najvýznamnejšou aktivitou fotoklubu účasť vo všetkých ročníkoch celoslovenskej súťaže fotoklubov na Slovensku "PETZVALOV MAPOVÝ OKRUH".

V roku 1994 bola Fotoklubu DK AS Detva udelená medaila Jána Cifru za úspešnú fotografickú činnosť a aktivity vo fotografických mapových okruhoch. Významnou prezentáciou bola aj výstava Fotoklubu Detva v Galérii na Západnej terase Bratislavského hradu v roku 2011. Vyústením tvorivého snaženia sú aj individuálne ocenenia členov fotoklubu, získané na všetkých úrovniach postupovej súťaže AMFO, ktorej sa v regionálnych kolách úspešne zúčastnili už všetci súčasní členovia, uskutočnené kolektívne a autorské výstavy členov a množstvo akceptovaných fotografií na národných aj medzinárodných súťažiach a výstavách.

Photoclub Detva

The history of the Detva Photoclub goes back much further than the establishment of the club itself. Many good photographers had long before created the climate and nurtured the soil for the emergence of organised activity in the Photoclub.

The year 1979 and its 23rd of April was a kind of a milestone because it was the date of the official establishment of the organised Photoclub in the House of Culture in Detva, which at that time was an institution of ZŤS Detva. The most important activity of the Photoclub has been its participation in the national competition of photoclubs in Slovakia "PETZVALOV MAPOVÝ OKRUH" (Petzval's Map Circuit of Photoclubs) every year so far.

In 1994 the Photoclub DK AS Detva was awarded the Jan Cifra medal for successful photographic activity and activities in Photographic Map Circuits. Another important presentation was the exhibition of the Detva Photoclub in the Gallery on the Western Terrace of the Bratislava Castle in 2011. Individual awards won by members of the club at all levels of the AMFO competition are also the result of their creative efforts. All current members have successfully participated in regional rounds, collective and author exhibitions of members and had a number of accepted photographs in national and international competitions and exhibitions.

JURAJ CHUDÝ (*1985)

freelance photographer

(ne)potrebujem, (ne)chcem, (ne)musím

Autor prezentuje výber fotografií z jeho dlhodobého projektu zameraného na skúmanie vizuálnych hraníc v mestskej krajine. Vníma ich ako minimalistické sochy vytvorené ľudskými činmi. Medzi pôvodne nesúrodými fotografiami sa zviditeľňujú vzťahy opakujúcich sa tvarov, ktoré vytvárajú spojovaciu líniu jeho abstraktného vnímania sveta. Vo fotografiách objavujeme estetizmus, ktorý je vlastný tomu, čo je nám blízke, v banálnom, v každodennom živote. Podobne ako filozofická myšlienka Viléma Flussera, o "stave vecí", pričom vzťah medzi vecami je dôležitejší ako veci samotné.

JURAJ CHUDÝ (*1985)

freelance photographer

(don't) need, (don't) want, (don't) have to

The author presents a selection of photographs from his long-term project exploring visual boundaries in the urban landscape. He sees them as minimalist sculptures created by human action. Between the initially disparate photographs, relationships of repeating forms become visible, forming a link to his abstract perception of the world. In the photographs, we discover an aestheticism inherent in what is close to us in everyday banal life. Like Willem Flusser's philosophical idea of the 'state of things', where the relationship between things is more important than the things themselves.

Katarína Cabala

Vychádzam z vnútornej potreby zvečniť pocit regenerácie,
ktorú pôda ponúka.

Jej prirodzenosť, jej nutnosť, jej adekvátny a singulárny stav existencie, vnútorné rezidencie bytia života ďalekého nášmu poznaniu. Pôda skrýva, pôda kultivuje, ukladá fragmenty pamätí a tie personifikujú pôdne potreby v podobe rastlinstva prenášané živými organizmami. Malý mikrokozmos neviditeľného sveta. Malou okľukou sa ženiem k paralele s vnútorným životom, malým kozmom vo vnútri ľudí. Ich vlastnosti prevyšujúce pocit morálnosti sa stávajú hnacou silou strácajúcou cit pre jemnosť a korektnosť, pre pocit nutnosti vnímania a poznávania. Naša nešetrnosť voči prírode sa modifikuje do medziľudských vzťahov. Odsúdili sme kopu odpadu z výroby za pôdu, na ktorej by nik nepestoval. V poznaní jej nekvality bola vyvezená, všetky dôležitosti z nej odobraté. Na kope ničoho existuje mikroklíma. Stromy a postupne vznikajúci náletový les premieňajúci piesok na život.

Regeneruje a zjemňuje tento svet, znovu ho necháva ožiť, znovu sa ponára do prirodzenej surovosti bez zásahu našej predstavy. Rovnako sa snažím regenerovať svoje vnímanie, scitlivujem seba v prebiehajúcom procese fotografovania, vyvolávania a zväčšovania, kultivujem svoje myšlienky a uzemňujem negatívne procesy vychádzajúce z frustrácie vnímania elementu zeme. Prenikám pocitom náhodilosti našich predstáv a utiekam sa k vyjadreniu o svojskom tempe a rôznom zložení. Naratív pôdneho elementu znázorňujem tiež chemigramami/pôdogramami pripúšťajúce náhodnosť a abstrakciu svojho média voľnosti.

I start from an inner need to perpetuate the feeling of regeneration that the land offers.

Its nature, its necessity, its adequate and singular state of existence, the inner residences of being of life far distant to our knowledge. The soil hides, the soil cultivates, it stores fragments of memory, and they personify the soil's needs in the form of vegetation transmitted by living organisms. A small microcosm of the invisible world. Making a detour, I am driven to a parallel with the inner life, the small cosmos inside people. Their qualities transcending a sense of morality become a driving force losing a sense of subtlety and correctness, a sense of the necessity of perception and cognition. Our disregard for nature is modified into interpersonal relationships.

We have condemned a heap of waste from production for land on which no one would grow. In the knowledge of its inferiority, it has been exported, all the essentials taken from it. There is a microclimate on the pile of nothing. Trees and a gradually emergent forest turn sand into life. It regenerates and refines this world, making it come alive again, sinking back into its natural rawness without the intervention of our imagination.

In the same way, I am trying to regenerate my perception, sensitizing myself in the ongoing process of photographing, developing and enlarging, cultivating my thoughts and grounding the negative processes stemming from the frustration of perceiving the element of earth. I am permeated by a sense of the contingency of our ideas and resort to an expression of my own pace and varying composition. I also represent the narrative of the earth element with chemigrams/podograms admitting the randomness and abstraction of its medium of freedom.